Oščadnica - Zjednodušená verzia stránok

Nastavenie veľkosti písma
+

Protipovodňové opatrenia v Obci Oščadnica

Registratúrna značka:

Kysucké obce sa chcú popasovať s povodňami

Kysucké obce sa pustili do boja s povodňami. Viaceré sa zapojili do programu revitalizácie krajiny. Pomôžu im štátne peniaze.

Oščadnica, Zákopčie, Svrčinovec, Stará Bystrica. Povodne sa stali postrachom Kysučanov. Rozhodli sa im predchádzať. Viaceré obce sa zapojili do programu revitalizácie krajiny.

Povodniam chceli predchádzať už ich predkovia
„V súčasnosti pripravujeme všetky podklady potrebné k podpisu zmluvy medzi Úradom vlády a obcou, na základe ktorej získame dotáciu vo výške 120-tisíc €. Použijeme ich na vybudovanie záchytných protipovodňových opatrení v Tichej doline. Zadržia 32-tisíc kubíkov dažďovej vody. Na obdobie šiestich mesiacov vytvoríme 10 pracovných miest,“ informoval nás starosta Oščadnice Miloslav Šulgan.

Podstata technických riešení zabezpečujúcich spomalenie odtoku dažďovej vody spočíva vo vytváraní systému prehrádzok, zachytávačov splavenín, drevených alebo kamenných hrádzí, suchých poldrov, odrážok na zvážniciach či vsakovacích pásov. „Financovanie tohto projektu je zabezpečené formou dotácie z Úradu vlády v objeme 90-tisíc €. Ďalšie finančné prostriedky sa priamo viažu na vytvorenie 10 pracovných miest, pričom 28 500 € získa obec z úradu práce a 1 500 € z vlastného obecného rozpočtu,“ informuje starosta.
Myšlienka protipovodňovej ochrany v Oščadnici siaha až do roku 1931, kedy obec požiadala o projekt, ktorý sa aj v roku 1942 – 1947 zrealizoval. Vďaka tomuto technickému dielu vzniklo na hlavnom toku Oščadničanky niekoľko kamenných stupňov. Okolo koryta rieky vytvorili Oščadničania systém suchých poldrov a jednotlivé brehy spevnili výsadbou drevín ako jelša a vŕba.
„Žiaľ, necitlivý prístup k tomuto unikátnemu technickému vodohospodárskemu dielu v neskoršom období spôsobil jeho poškodenie a devastáciu. Zachovala sa však základná a podstatná kostra tejto vodohodpodárskej stavby, ktorej vďačíme za to, že povodňové škody v našej obci síce za posledné obdobie boli, no nie až také vysoké. Obec vytvorí v pramenných oblastiach Dedovka a Tichá vodozádržné systémy v objeme cca 40-tisíc kubíkov, ktoré znížia riziko povodňovej vlny v prípade výdatných dažďových zrážok. Nadviažeme pritom na dielo našich starých otcov,“ dodáva starosta.

Protipovodňovou prevenciou sme sa v Oščadnici začali koncepčne zaoberať už v r. 2007, kedy sme spoločne so skupinou odborníkov vypracovali projekt Integrovanej protipovodňovej ochrany v katastri Oščadnice, ktorý bol prvý svojho druhu na Slovensku. Tím ľudí pod vedením M. Kravčika, medzi ktorými bol aj napr. Ing. M. Kováč – súčasný splnomocnenec Vlády SR pre protipovodňovú problematiku, vypracoval aj na základe poznatkov z nášho katastra metodiku, ktorá sa teraz aj s vládnou podporou presadzuje. Oščadnica vďaka svojej pripravenosti na riešenie protipovodňovej problematiky bola zaradená do štartovacieho projektu (leto 2010), kedy sme vybudovali záchytné systémy v lokalite Dedovka pre objem 7.500 m3 vody. Následne potom sme boli zaradení aj do prvého protipovodňového projektu (marec 2011), vďaka ktorému vybudujeme 32.000m3 vodozádržných systémov v lokalite Tichá dolina.

Zapoja sa aj ďalšie obce
Do programu revitalizácie krajiny sa zapojilo aj Zákopčie. Náklady na protipovodňové opatrenia predstavujú sumu 92,7 tisíc eur.
Vo Svrčinovci predstavuje objem vodozádržných systémov 39 037 kubíkov vody. „Umiestnime ich v častiach Zatky U Kulle, Pod Grapami, Košariská U Puraša, Vojtkov most, Závršie, U Kulle. Vodozádržný systém bude pozostávať z drevených odrážok, zavodňovacích rýh, zadržiavacich, zasakovacích a mokraďových jazierok, prahov či stupňov z dreva. Celkové náklady na projekt sú 120-tisíc eur,“ informoval nás starosta Juraj Strýček.

Systém ich má ochrániť minimálne tridsať rokov
V Starej Bystrici budú tri veľké nádrže zachytávať povodňovú vlnu a splaveniny a plošný zasakovací systém zasa zdržiavať vodu a postupne ju uvoľňovať. Stavbu vybudovali v povodí Minarického potoka v miestnej časti Salajňa, ktorá bola najviac postihnutá povodňami. Náklady na projekt predstavujú 147-tisíc eur.
V časti Salajňa urobili už v minulosti viaceré opatrenia. Miestny potok, ktorý je pri zrážkach najvýdatnejší, presmerovali popod cesty II/520 a III/520. To však nepostačovalo, aj preto sa rozhodli pre suché poldre. Systém má ochrániť obec pred bleskovými povodňami na minimálne tridsať rokov. Vlaňajšie májové povodne zanechali v Starej Bystrici škody vo výške 15 600 eur. (IH)

Článok vyšiel v týždenníku - (MY KYSUCE č. 20)

Zodpovedá: Správce Webu