Obecný úrad Oščadnica
Nám. M. Bernáta č. 745
023 01 Oščadnica
Tel.: +421 417 079 460
E-mail: oscadnica@oscadnica.sk
17.4.2021 20:39
Aktuálna teplota:
3.7 °C
Vlhkosť:
82.4 %
Rosný bod:
1 °C
Sledujte informácie z nášho webu na svojich inteligentných telefónoch. Využívajte našu novú mobilnú aplikáciu - V OBRAZE.
Voľne k stiahnutiu:
Návštevnosť:
ON LINE: 5
DNES: 275
TÝŽDEŇ: 2446
CELKOM: 1088743
Narodil sa 23.9. 1908 v Stráňavách pri Žiline, zomrel 15.9. 1998.
Vyštudoval Reálne gymnázium v Žiline.
Bol učiteľom v Rosine pri Žiline a v Beluši pri Ilave, kde vytvoril precízne technické pomôcky pre vyučovanie. Absolvoval notársky náukobeh v Bratislave, potom pracoval v štátnej správe. Najskôr ako pridelený notár v Uliči, v Bertotovciach a neskôr v Čadci.
Od roku 1939 do roku 1950 pôsobil ako vedúci notár v Oščadnici. Po zrušení funkcie notárov sa stal na žiadosť občanov tajomníkom MNV. Z tejto funkcie ho odvolali 23. júna 1950. Krátko pracoval ako revízor ONV a potom, 29. júna 1951 musel podpísať žiadosť, že dobrovoľne odchádza zo štátnych služieb do výroby, hoci bol plný elánu a životnej sily.
Každú prácu, ktorú robil sa snažil robiť dobre. Neuznával nedeľnú prácu. V čase druhej svetovej vojny s nasadením vlastného života zachránil rodinu židovského lekára, Huga Politzera, pred deportáciou do koncentračného tábora. Za to je jeho meno zapísané v Zlatej knihe štátu Izrael.
Martin Bernát mal aj literárne nadanie, písal verše.
Bernátovci odišli z Oščadnice v auguste v roku 1955.
Obecný úrad, Kultúrny dom,Kalvária, Trojička,
Základná škola v ústredí, Kaplnka za Dedovou, Chata v Tichej
- založil Dobrovoľný hasičský zbor
- zreguloval rieku Oščadničanku
- dal postaviť prístavbu kostola
Narodil sa v Oščadnici 26.4. 1845 a zomrel 23.2. 1922 v Budapešti
Gymnáziu študoval v Nitre a v Trnave, teológiu v Ostrihome.
Bol kaplánom v Komjaticiach, v Bratislave a v Budapešti, neskôr farárom v Bratislave. Prispieval do slovenských cirkevných časopisov Sokol a do Slovenského obrázkového kalendára (1864-1872).
Knižne vydal diela ako napr. Sobáš na pôl kola, inak Ciwílne manželstwo, Legenda čili Čítanie o Swätých a Wywolených Božích atď.
Z francúzštiny preložil I. zväzok Lacodairéových Posvätných rečí (1869), Deharbeho Výklad katolíckeho Katechizmu (1870), z taliančiny od Silvia Pellica V mojom väzení, z nemčiny Zschockeho Zlatňica (1870) a Malý gratulant.
Pseudonym: J. Vincent
Narodil sa 9. októbra 1881 v Oščadnici a zomrel 19. augusta 1931 v Prievidzi.
Po stredoškolských štúdiách v Žiline, v Ružomberku a v Kečkeméte skončil teológiu v Koložvári (piarista).
Po teologických štúdiách absolvoval štúdium prírodných vied v Budapešti. Pôsobil ako pedagóg a vysokoškolský profesor v Debrecíne. Patril medzi vedcov svetového formátu. Jeho vedecký záujem bol sústredený na fyziológiu, anatómiu, bakteriológiu, a botaniku. Ako jeden zo zakladateľov ultramikroskopie bol spoluobjaviteľom elektrónového mikroskopu. Po návrate na Kysuce už trpel vážnou očnou chorobou, usadil sa v Makove, kde sa venoval regionálnemu výskumu, spolupracoval s časopisom Kysucké hlasy, kde uverejnil sériu článkov pod názvom Kysuce a Kysučania. Okrem latinčiny a maďarčiny ovládal nemčinu, angličtinu a taliančinu, čo mu umožňovalo odborné práce z mikroskopie a mikrotechniky uverejňovať v odborných časopisoch v cudzine. Napísal vyše 35 kníh, publikoval odborné štúdie a články vo viacerých jazykoch.