Navigácia

Obsah

Pamiatky

KalváriaKalvária

Kalváriu v Oščadnici postavili oščadnickí veriaci z vďačnosti za to, že za II. svetovej vojny, kedy sa počas jedného mesiaca roku 1945 urputne bojovalo na Veľkej Rači, nikto z obyvateľov nepadol a obec vyviazla bez pohromy. Pozemok pod Kalváriou prepustili spolumajitelia celý zadarmo. S výstavbou Kalvárie sa začalo v roku 1946 išlo predovšetkým o prípravné práce ako bolo vozenie materiálu, kopanie cestičiek. Ku skutočnej stavbe došlo na jar roku 1947. Projekty na Kalváriu vypracoval architekt Anton Medrický, ich výstavbu realizoval murársky  majster Rudolf Štens. Jednotlivé reliéfy  zastavení krížovej cesty  na kalvárskom vŕšku boli zhotovené v CHrámovom družstve v Pelhřimove. Autorom sochy 14. zastavenia je oščadnický rodák, ľudový majster , Jozef Pazdera. Kalvária bola postavená v čase pôsobenia farára, dekana a čestného kanonika Štefana Krautmana. Nemalú zásluhu na tom má aj oščadnický notár Martin Bernát. Ale bez pomoci ľudí, ich obetavej práce, na úkor voľného času by Oščadnica takú veľkolepú Kalváriu nemala.  Už niekoľko desiatok rokov sa v nedeľu po sviatku Nanebovzatia Panny Márie 15.8., koná Kysucká púť veriacich na Kalváriu, jedinú v našom regióne. Schádzajú sa tu pútnici z Kysúc, ale aj z iných  končín našej krásnej vlasti. V tento deň sa v Oščadnici slávia aj tradičné Oščadnické hody, ktoré majú už viac než 200 ročnú tradíciu.

kalvaria01kalvária02kalvária

 

 

 

 

 

 

 

KostolKostol nad Kalváriou

Kostol nad Kalváriou bol postavený tak isto ako Kalvária, na žiadosť oščadnických veriacich. Do novembra 1947 bol kostol vystavený a do júna 1948 bola dokončená vnútorná časť kostola. Pán Anton Medrický - architekt daroval kostolu pozlátený obraz Panny Márie s Ježišom. Tak ako Kalvária, aj kostol nad ňou bol vystavaný výlučne z milodarov obetavých farníkov, rodákov, robotníkov  a oščadnických bratov a sestier žijúcich v USA. Vďaka patrí aj Oščadnickému hasičskému dobrovoľnému zboru, ktorý počas celej stavby  dodával ku kostolu vodu z potoka, a tým veľmi pomohol a uľahčil prácu na stavbe.Pred kostolom  sa vynímajú tri veľké drevené kríže. Kríž v strede je najvyšší. Vysviacka Kalvárie, krížov i kostola nad Kalváriou sa konala dňa 15. augusta 1948 za prítomnosti 20 000 pútnikov.

kostolkostolkostolkostol

 

 

 

 

 

 

 

KaštieľKaštieľ v Oščadnici

Lokalitu kde dnes stojí kaštieľ kúpil začiatkom 20 storočia pruský junker gróf Ballestrem od pôvodného majiteľa Arnolfa Poppera. Nový majiteľ dal na svojom území postaviť v rokoch 1910 - 1913 kaštieľ ako poľovnícke sídlo a zriadil pri ňom lesopark o rozlohe vyše 3 ha. Celý priestor bol ohradený. Budova je dvojtraktová a dvojpodlažná, symetrická na stredovú os, orientovaná pozdĺžne v smere východ-západ. Strecha je sedlová. Do parku sa schádzalo drevenými schodmi z terasy.
Od roku 1918 prevzala kaštieľ s parkom Akciová spoločnosť pre zúžitkovanie dreva so sídlom vo Viedni. V tomto čase kaštieľ trvale obývali iba lesmajstri. Za ďalšieho majiteľa riaditeľa Oesera /1938-1939/ bol pristavený dom kočiša s kočiarňou a maštale pre chov výberových koní.

Pred prvou svetovou vojnou bola pristavená budova lesnej správy oproti parku, v ktorej býval Ing.Rudolf Cisárik spravujúci majetok v rokoch 1933-1951. Vtedy pribudla ku kaštieľu obora v rozlohe asi 20 ha. V tom čase patril už majetok účastninnej spoločnosti Zelehos. V tomto období bol najväčší rozkvet územia. Do kaštieľa sa zaviedol vodovod z Kučákovho lesa a pred kaštieľom postavili malú fontánku. Blízko parku na oščadnickom potoku zriadili mlyn. Smerom k mestu sa tiahli chmeľnice pre čadčiansky pivovar. Potokom sa splavovalo drevo z Tichej doliny, ktoré sa pri vtoku do Kysuce spracovávalo na drevené uhlie. V tesnej blízkosti parku išla cesta, ktorá sa za dlhšieho dažďa strácala v močarine. Park od cesty oddeľovala mohutná topoľová alej, tiahnuca sa až do Čadce. Vyrúbaná bola koncom 1.ČSR. Na zamokrenej lúke juhozápadne
od parku bola lesná škôlka, kde sa pestovali topole a vŕby. Do roku 1947 sa spomína ako majiteľ kaštieľa Ing. Petrovský, neskôr vraj konzul v Bolívii, ktorý si v kaštieli zriadil súkromnú obrazáreň. Ďalším majiteľom bola Mlynová účastinná spoločnosť s riaditeľom Zuckermannom. Po znárodnení prevzali správu lesného majetku od Zelehosu štátne lesy a kaštieľ  dostala do správy Drevina, n.p. Turany. Všetky budovy boli prerobené na byty. Začiatkom 60-tych rokov bol v dolnej časti parku zriadený autocamping s betónovou tanečnou plochou.
V roku 1976 sa kaštieľ dostal do majetku Kysuckej galérie v Čadci.

KaštieľKaštieľzahrada

 

 

 

 

sochysocha

 

 

 

 

 

 

Lurdská jaskyňa

Z úcty farníkov k Matke  Ježiša Krista vyplýva prirodzená túžba vytvoriť  diela, ktoré by ju pripomínali a sprítomňovali. Ľudia vždy, keď mali problémy, sa obrátili na Pannu Máriu, aby u svojho syna vyprosila pre nich pomoc a ochranu.
V Oščadnici sa vytvorili a zachovali krásne diela, ktoré obdivujú nielen pútnici, ale i turisti prichádzajúci z okolitých miest.

Lurdská jaskyňa

Príchodom Martina Bernáta, vedúceho notára,  v jeseni 1939 do Oščadnice, sa začal nový vývoj modernizovanie obce. Uskutočňovalo sa to pričinením  tohto pracovitého muža.
V lete roku 1940 bol Martin Bernát na výlete v Trenčianskych Tepliciach a pri ceste videl vystavenú Lurdskú jaskyňu so sochou Lurdskej Panny Márie. Pri pohľade na jaskyňu sa v ňom zrodil plán, ktorý chcel uskutočniť po návrate do Oščadnice. Priniesol so sebou pohľadnicu a pôdorys jaskyne. Na mieste, kde stojí na kamennom stĺpe v kozovom zárubku socha Najsvätejšej Trojice, by bolo vhodné miesto pre podobnú Lurdskú jaskyňu. So svojim plánom sa podelil s miestnym farárom Štefanom  Krautmanom, ktorého táto myšlienka nadchla a rozhodol sa, že dielo uskutočnia a jaskyňu vystavia. V nedeľu miestny duchovný oboznámil veriacich s plánom, a poprosil ich o spoluprácu, čo sa týka dodania materiálu, ale aj ich vlastnej pomoci. On im prisľúbil, že za vlastné peniaze kúpi kamennú sochu Lurdskej Panny Márie.  Cena sochy z kameňa bola 2.000 Sk.

Pozemok sa kúpil od Jána Kozu a jeho matky rod. Lušňákovej za 500 Sk. Veriaci prisľúbili pomoc, za 2 dni navozili potrebný kameň, miestni murári 3 dni pracovali zadarmo a ostatní veriaci im pomáhali. Ján Moskáľ Haladej na cement a mzdy murárov zozbieral 7000 Sk. Takže začatá práca počnúc 26. júlom 1940 sa ukončila 14. augusta 1940. Do hotovej jaskyne sa  postavila socha a 15. augusta 1940 kaplán Boris Ivanov, z plnomocenstva Biskupského úradu Lurdskú jaskyňu a sochu posvätil.  Na posviacke sa zúčastnili tisíce ľudí z našej obce širokého okolia. Od tej doby sa ružencové pobožnosti spolku živého sv. Ruženca v letných mesiacoch za pekného počasia konali v novovysvätenej Lurdskej jaskyni. Kamenný kríž a mramorové tabuľky s nápismi zhotovil stolársky majster Ondrej Hamacek.
V roku 1994 súsošie Najsvätejšej Trojice niekto ukradol. Nové súsošie z lipového dreva urobil rezbár z Rajeckých Teplíc v roku 1996 za 7.000 Sk. Skrinku spravil miestny občan František Kubánek. Súsošie so skrinkou posvätil Jozef Pitek, miestny dekan-farár.

 

Kříže

Súčasťou duchovného života v obci boli a sú kríže. Drevené kríže sa nachádzajú u Bacmaňáka na Vyšnom konci, ktorý bol založený rodinou Bacmaňákovou, u Kučáka na Nižnom konci a pri Kaštieli pod Oščadnicou. Kedy boli tieto kríže založené sa nevie. Posledný krát boli obnovené a posvätené v roku 1927. Kedy a kto postavil na bielo natretý kamenný kríž u Gavla sa nezistilo. Železný kríž vedľa kostola bol založený v roku 1894.

 

Kaplnky

Občania z osady Svancari si pri drevenom kríži urobenom z dosák postavili v vlastného popudu kaplnku z kvádrov. Stavbu uskutočnili v roku 1961.  

Kaplnka v doline za Dedovou bola postavená v roku 1948, ku vzniku ktorej sa viaže rozprávanie o chlapcovi tzv. vizionárovi Floriánovi Tabačkovi z Radôstky, ktorý slúžil u oščadnického gazdu M. Trúchleho. V skutočnosti obyvatelia dediny túžili po kaplnke z toho dôvodu, aby sa mali kde stretávať a mohli vykonávať pobožnosti. Postavili ju z vlastných nákladov, obetovaním voľného času a prácou svojich rúk. V kaplnke postavili oltár, kde bola umiestnená socha Panny Márie, ktorú darovala pani Anna Mičáková z Čadce. Do veže vložili zvon z Višňového, za ktorý zaplatili  4000 Sk. Zvon posvätil v roku 1948 vdp.dekan Štefan Krautman pod podmienkou, že chlapec  pastier Tabaček bude prepustený zo služby. Gazda, u ktorého chlapec slúžil, ho prepustil už aj z toho dôvodu, že chlapec prestal poslúchať. Kaplnku posvätil miestny kaplán Vojtech Štrbák v roku 1948.

Kaplnka v osade u Haladeji bola postavená v roku 1961. Obnovila sa v roku 1993.

Malá murovaná kaplnka s obrazom v osade Vreščovka bola postavená neznámym zakladateľom v neznámom čase.

Stará kaplnka v Rovniach bola postavená asi v rokoch 1933-1936. Koncom 60-tych rokoch došlo k zosuvu pôdy a kaplnka sa zrútila. V ruinách prečkala do roku 1982, kedy sa pani Terézia Haladejová, r.Krkošová rozhodla, že kaplnku obnoví. Stálo ju to veľa práce i odriekania. Odborné práce viedol brat p. Haladejovej, Ján Krkoš, sochy svätých zhotovil majster Jozef Pazdera. Kaplnku vysvätil na "Rovnianske hody", dňa 12.septembra 1982 dp.Jozef Pitek, správca miestnej farnosti.