Kalváriu v Oščadnici postavili oščadnickí veriaci z vďačnosti za to, že za II. svetovej vojny, kedy sa počas jedného mesiaca roku 1945 urputne bojovalo na Veľkej Rači, nikto z obyvateľov nepadol a obec vyviazla bez pohromy. Pozemok pod Kalváriou prepustili spolumajitelia celý zadarmo. S výstavbou Kalvárie sa začalo v roku 1946 išlo predovšetkým o prípravné práce ako bolo vozenie materiálu, kopanie cestičiek. Ku skutočnej stavbe došlo na jar roku 1947. Projekty na Kalváriu vypracoval architekt Anton Medrický, ich výstavbu realizoval murársky  majster Rudolf Štens. Jednotlivé reliéfy  zastavení krížovej cesty  na kalvárskom vŕšku boli zhotovené v CHrámovom družstve v Pelhřimove. Autorom sochy 14. zastavenia je oščadnický rodák, ľudový majster , Jozef Pazdera. Kalvária bola postavená v čase pôsobenia farára, dekana a čestného kanonika Štefana Krautmana. Nemalú zásluhu na tom má aj oščadnický notár Martin Bernát. Ale bez pomoci ľudí, ich obetavej práce, na úkor voľného času by Oščadnica takú veľkolepú Kalváriu nemala.  Už niekoľko desiatok rokov sa v nedeľu po sviatku Nanebovzatia Panny Márie 15.8., koná Kysucká púť veriacich na Kalváriu, jedinú v našom regióne. Schádzajú sa tu pútnici z Kysúc, ale aj z iných  končín našej krásnej vlasti. V tento deň sa v Oščadnici slávia aj tradičné Oščadnické hody, ktoré majú už viac než 200 ročnú tradíciu.

Kostol nad Kalváriou bol postavený tak isto ako Kalvária, na žiadosť oščadnických veriacich. Do novembra 1947 bol kostol vystavený a do júna 1948 bola dokončená vnútorná časť kostola. Pán Anton Medrický - architekt daroval kostolu pozlátený obraz Panny Márie s Ježišom. Tak ako Kalvária, aj kostol nad ňou bol vystavaný výlučne z milodarov obetavých farníkov, rodákov, robotníkov  a oščadnických bratov a sestier žijúcich v USA. Vďaka patrí aj Oščadnickému hasičskému dobrovoľnému zboru, ktorý počas celej stavby  dodával ku kostolu vodu z potoka, a tým veľmi pomohol a uľahčil prácu na stavbe.Pred kostolom  sa vynímajú tri veľké drevené kríže. Kríž v strede je najvyšší. Vysviacka Kalvárie, krížov i kostola nad Kalváriou sa konala dňa 15. augusta 1948 za prítomnosti 20 000 pútnikov.

Lokalitu kde dnes stojí kaštieľ kúpil začiatkom 20 storočia pruský junker gróf Ballestrem od pôvodného majiteľa Arnolfa Poppera. Nový majiteľ dal na svojom území postaviť v rokoch 1910 - 1913 kaštieľ ako poľovnícke sídlo a zriadil pri ňom lesopark o rozlohe vyše 3 ha. Celý priestor bol ohradený. Budova je dvojtraktová a dvojpodlažná, symetrická na stredovú os, orientovaná pozdĺžne v smere východ-západ. Strecha je sedlová. Do parku sa schádzalo drevenými schodmi z terasy.
Od roku 1918 prevzala kaštieľ s parkom Akciová spoločnosť pre zúžitkovanie dreva so sídlom vo Viedni. V tomto čase kaštieľ trvale obývali iba lesmajstri. Za ďalšieho majiteľa riaditeľa Oesera /1938-1939/ bol pristavený dom kočiša s kočiarňou a maštale pre chov výberových koní.

Z úcty farníkov k Matke  Ježiša Krista vyplýva prirodzená túžba vytvoriť  diela, ktoré by ju pripomínali a sprítomňovali. Ľudia vždy, keď mali problémy, sa obrátili na Pannu Máriu, aby u svojho syna vyprosila pre nich pomoc a ochranu.
V Oščadnici sa vytvorili a zachovali krásne diela, ktoré obdivujú nielen pútnici, ale i turisti prichádzajúci z okolitých miest.

Lurdská jaskyňa

Príchodom Martina Bernáta, vedúceho notára,  v jeseni 1939 do Oščadnice, sa začal nový vývoj modernizovanie obce. Uskutočňovalo sa to pričinením  tohto pracovitého muža.
V lete roku 1940 bol Martin Bernát na výlete v Trenčianskych Tepliciach a pri ceste videl vystavenú Lurdskú jaskyňu so sochou Lurdskej Panny Márie. Pri pohľade na jaskyňu sa v ňom zrodil plán, ktorý chcel uskutočniť po návrate do Oščadnice. Priniesol so sebou pohľadnicu a pôdorys jaskyne. Na mieste, kde stojí na kamennom stĺpe v kozovom zárubku socha Najsvätejšej Trojice, by bolo vhodné miesto pre podobnú Lurdskú jaskyňu. So svojim plánom sa podelil s miestnym farárom Štefanom  Krautmanom, ktorého táto myšlienka nadchla a rozhodol sa, že dielo uskutočnia a jaskyňu vystavia. V nedeľu miestny duchovný oboznámil veriacich s plánom, a poprosil ich o spoluprácu, čo sa týka dodania materiálu, ale aj ich vlastnej pomoci. On im prisľúbil, že za vlastné peniaze kúpi kamennú sochu Lurdskej Panny Márie.  Cena sochy z kameňa bola 2.000 Sk.