Narodil sa 9. októbra 1881 v Oščadnici a zomrel 19. augusta 1931 v Prievidzi.

Po stredoškolských štúdiách v Žiline, v Ružomberku a v Kečkeméte skončil teológiu v Koložvári (piarista).
Po teologických štúdiách absolvoval štúdium prírodných vied v Budapešti. Pôsobil ako pedagóg a vysokoškolský profesor v Debrecíne. Patril medzi vedcov svetového formátu. Jeho vedecký záujem bol sústredený na fyziológiu, anatómiu, bakteriológiu, a botaniku. Ako jeden zo zakladateľov ultramikroskopie bol spoluobjaviteľom elektrónového mikroskopu.  Po návrate na Kysuce  už trpel vážnou očnou chorobou, usadil sa v Makove, kde sa venoval regionálnemu výskumu, spolupracoval s časopisom  Kysucké hlasy, kde uverejnil sériu článkov pod názvom Kysuce a Kysučania. Okrem latinčiny a maďarčiny ovládal nemčinu, angličtinu a taliančinu, čo mu umožňovalo odborné práce z mikroskopie a mikrotechniky uverejňovať v odborných časopisoch v cudzine. Napísal vyše 35 kníh, publikoval odborné štúdie a články vo viacerých jazykoch.