Ako každá kysucká dedina, aj Oščadnica má svoje jazykové i národopisné zvláštnosti. Vyvíjajú sa už niekoľko storočí.
Oščadnická chalupa - Obydliami Oščadničanov boli drevené chalupy so širokým odkvapom na bočnej strane, kde bol vchod do domu, s tzv. podstienkom s plotmi z haluzi alebo bednením z dosák na zadnej strane a priečelím, kam sa na zimu ukladali zásoby steliva pod statok a kurivo. Vchod sa zatváral masívnymi dverami. V noci sa na ne dávala pevná závora - mohutné brvno, položené vodorovne uprostred cez celú šírku dverí. Ich masívnosť, ako aj malé rozmery okien s krídlami na zasunovanie do stien, mali svoj presný cieľ a účel : bezpečnosť proti zbojníkom.
Strechy chalúp boli pokryté šindľom alebo škridlicou. Stodola a iné hospodárske budovy boli obyčajne pod jednou strechou s obytným
staviskom, stáli zväčša na neúrodnej pôde. Vnútro oščadnickej rázovitej chalupy má tri hlavné časti: sieň, izbu a komoru. Do siene sa vstupovalo cez vysoký prah domovými dverami. Bol v nej rebrík na povalu, dvierka do pivnice, „mlynak“ – malý ručný mlynček na mletie obilia na hrubú múky pre domácu spotrebu. Na drevenej dlážke (v niektorých chalupách len na ušliapanej hline) boli rozostavené putne „šafle“ a iné nádoby na vodu, koše so zemiakmi a vo výklenku pod pecou kurín pre sliepky. Zo siene viedli dvere do izby a do komory. Izba bola obytná miestnosť najväčších rozmerov. V rohu izby, pri dverách stál tehlový sporák „šporhaľ“ v ktorom sa kúrilo drevom. Iné palivo sa v tom čase nepoužívalo.
Kachle pozostávali z troch časti: sporák s ohniskom, kachlík a pec. Pec vypĺňala priestor medzi stenou a kachlíkom a slúžila ako miesto odpočinku starcom. Spočiatku sa varilo na nekrytom ohni v peciach, no keďže tento spôsob zväčšoval nebezpečenstvo požiaru, musel každý gazda, podľa úradného nariadenia, postaviť sporák s krytým ohniskom. (so železnými platňami). V protiľahlom rohu kachlí stál masívny stôl z javorového alebo jaseňového dreva. Dve široké a dlhé lavice pri stole tvorili pravý uhol a v zime neraz slúžili aj ako lôžka. Dôležitou súčasťou nábytku boli postele (“ložnice“) a skriňa na drobné kuchynské a domáce nádoby. Väčší riad bol uložený na lavici pri sporáku.
Na lavici u lepších gazdov stála aj „mastnica“, v ktorej sa robilo maslo.
Na stenách izby viseli obrazy svätých – horným okrajom opreté o povalu, dolným o kolmú stenu. Do priestoru medzi obrazom a stenou sa ukladali modlitebné knižky, nepostrádateľný kalendár a rôzne spisy. Z povaly visel hák, na ktorom bola upevnená lampa.
Oproti izbovým dverám viedli dvere do komory. Bola to menšia miestnosť, ktorej vnútorné zariadenie pozostávalo z postele, truhly so šatstvom a bielizňou a police na mlieko. Boli tu tiež zásoby kapusty /viacero sudov/ a nádoba s nasolenou slaninou a mäsom. V komore spávala mládež, najmä dievčatá.
Pôvodných zachovalých drevených obydlí v našej obci je už veľmi málo, niektoré z nich prežívajú /čiastočne upravené vďaka tomu, že slúžia na rekreačné účely. Nájdeme ich najmä na vyšnom konci obce a v jednotlivých osadách (Zadedova, Závozy, Vreščovka, Príslop, Hanzlov a pod.) Sú nielen svedkami zašlých čias, nabádajú k skromnosti, prirodzenosti a návratu k prírode.
