Poľnohospodárstvo bolo až do polovice 20. storočia základný zdroj obživy, ktorým sa zaoberala väčšina obyvateľstva v Oščadnici. Do 20. storočia bolo pre Oščadnicu charakteristické ručné obrábanie pôdy, kedy hlavným pracovným nástrojom bola motyka.

Zaostala technológia výroby, nepriaznivé klimatické podmienky, značná svahovitosť terénu  a veľká rozdrobenosť polí boli príčinou, že poľnohospodárska výroba v Oščadnici bola málo rentabilná. Od počiatkov osídlenia sa pestovalo obilie, strukoviny,  v období feudalizmu sa pestovalo proso, pohánka, ikrica /nezušľachtená odroda žita/, jačmeň, ovos, zelenina (kapusta, kvaky a iné), ďatelina, od konca 18. storočia aj zemiaky, ktoré sa už v 19. storočí  stali najvýznamnejšou plodinou. V 20. storočí sa pestovali zemiaky, obilniny /ovos, pšenica, raž, jačmeň/, viacročné krmoviny, v menšej miere aj ďalšie plodiny. Dôležitú úlohu už od začiatkov osídlenia zohrával chov hospodárskych zvierat a hydiny.
Od polovice l6. storočia do polovice 20. storočia bol v Oščadnici dôležitý salašnícky chov oviec.