Pre našu obec je najcharakteristickejší drevársky priemysel. V roku 1862 celé bývalé  panstvo prenajal a roku 1868 od Esterházyovcov odkúpil veľkopodnikateľ s drevom barón Leopold Popper, ktorý v Čadci zriadil lesný úrad sústredený na  exploatovanie lesného bohatstva okolia Čadce. Čadca sa stala strediskom obchodu s drevom pre celé horné Kysuce. Od roku 1873 keď tu L. Popper založil parnú pílu sa tu rozmohol aj  drevársky priemysel. V Oščadnici  vytvoril veľkosklad dreva, ktoré v roku 1875 tvorilo takmer 93 % vyvezeného tovaru zo železničnej stanice v Čadci.

Išlo výlučne o guľatinu piliarske polo-výrobky, ktoré sa na ďalšie spracovanie vyvážali za hranice regiónu. Po smrti baróna L. Poppera v.r.1886 majetok zdedil jeho syn Armín, ktorý ho z väčšej časti rozpredal nemeckým podnikateľom.
V roku 1916 z iniciatívy Hornouhorskej účastinnej spoločnosti vzniká v Oščadnici Drevársky podnik s parnou pílou. Viedenská akciová spoločnosť pre mlynský a drevársky priemysel vybudovala lesnú železnicu z Oščadnice do doliny Chmúra v Novej Bystrici (1915-1918), ktorá mala svoje odbočky. V roku 1928 došlo k prepojeniu na Oravu, čím vznikla kysucko-oravská lesná železnica.
V roku 1919 odkúpila tieto lesy od nemeckého podnikateľa Akciová spoločnosť pre zúžitkovanie dreva v Čadci, od ktorej ju v exekučnej dražbe dňa 30.9.1936 odkúpila firma  ZELEHOS - Zemědělsko lesnícka a hospodárska účastinná spoločnosť v Oščadnici.
Dňa 10.1.1947 prešiel majetok firmy ZELEHOS do vlastníctva Československého štátu. Hospodársky celok Oščadnica, majiteľom ktorého sa od firmy ZELEHOS uvedeným spôsobom stala ČSR, mal počiatkom roku 1950 rozlohu 3972,52 ha. Podľa skutočných plôch tu boli zastúpené nasledovné dreviny: ihličnany 93,7 % listnáče 6,28 %.
Z dobových materiálov vyplýva, že les v hospodárskom celku Oščadnica má účel výnosový, obnova ktorého sa v minulosti prevádzala spravidla umelo (siatbou).