Oščadnica patrí medzi najväčšie obec na Kysuciach, pretože z jej ústredia sa domy rozliehajú do niekoľkých dolín i na strmé úbočia Slovenských Beskýd. Leží na ľavom brehu Kysuce. Vinie sa hore dolinou 13 km dlhou okolo potoka Oščadničianky.
Rozloha obce je 59 km2. Má 22 osád.
Vznik Oščadnice - Podjavorské možno položiť medzi roky 1600-1610. Prinajmenšom sezónne (salaše) sa tu ľudia trvale zdržovali už aspoň okolo roku 1500. Prvá zmienka o Oščadnici je v roku 1579, ktorá je písaná slovensky a to vo forme listu Budatínskeho grófa kňažnej v Tešíne. Druhý zmienka je z roku 1583, je písaná latinsky, ide o spor Mikuláša a Františka Deršiho proti Jánovi Suňugovi kvôli pozemkom. V rukopise Mateja Béla o Trenčianskej stolici, ktorý bol napísaný v roku 1730 je napísaná celá strana o Oščadnici, ale názov Podjavorské už vôbec nespomína. Názov je tu uvedený ako „Oszadnicza vel Osstanicza“ z čoho vyplýva, že už vtedy názov obce bol Oščadnica. Názvy Podjavorské a Oščadnica sa používali paralelne, pričom Podjavorské sa užívalo u budatínskeho panstva, ktorému Oščadncia patrila a názov Oščadnica sa používal na sliezskej strane. Potom názov Oščadnica úplne vytlačil názov Podjavorské, k čomu došlo asi v druhej polovici 17. storočia. Názov Podjavorské možno azda hodnotiť ako slovenský, názov Oščadnica je skôr poľský. Názov Oščadnica - koreň Oščad naznačuje pôvod zo staršieho tvaru Asked, z ktorého možno odôvodniť aj názov najvyššieho vrchu Ještěd v českom pohorí – Lužické hory. Názov Aska „jaseň“ je germánskeho pôvodu ešte z doby rímskej. V urbáre r. 1658 budatínskeho panstva, Oščadnica patrila medzi väčšie obce budatínskeho panstva, vidieť to aj zo sumárnej výšky urbárskych poplatkov. Mala svoju pílu i mlyn. Obyvateľstvo sa zamestnávalo chovom dobytka a pasením oviec, drevárstvom, strúhaním šindeľa, pestovaním ľanu.
