Rímsky vplyv až do r. 400 n. l..
Rimania robili výpady za hranice so zbraňou v ruke a podmaňovali si vzdelané i nevzdelané národy. V tom období vznikali obchodné cesty, ktoré viedli cez Jablunkovský priesmyk dolinou Kysuce a smerovali ďalej na juh. Dolina Kysuce bola pokrytá pralesmi - hvozdmi. Cesta viedla okolo Kysuce. Po tejto ceste sa dopravovala surovina - jantár, ktorú získavali na brehoch Baltického mora a spracovávali v juhovýchod. a južnej Európe. Obchodný ruch bol veľký.
O tom píše poľský dejepisec Majevskí v knihe Importy rímske - Vroclav 1949. str. 29. Osídlenie vzniká vo vyvýšených polohách nad križovatkami ciest, pri východoch ciest z priesmykových polôh. Veľa vtedajších vyvýšených sídlisk je svedectvom, že bolo veľa nebezpečenstva a obyvatelia sa takto chránili samou prírodou. Prístup do týchto osídlení bol ťažký. Prvý obyvatelia sem prichádzali do lesných pustatín, v ktorých boli odkázaní sami na seba, na vlastné schopnosti. Možno z nich už boli osídlení potomkovia strážcov, ktorí v dobe Veľkomoravskej strážili hranice. Dôkazom toho sú doposiaľ nepreskúmané mohyly v Krásne a v Oščadnici. V jednej mohylke v Krásne sa našiel malý kamenný idol 15,9 cm vysoký. Na ňom je naznačená hlava, trup i nohy. Inú kamennú modlu zo Slovenska nepoznáme. Ďalšia obchodná cesta v stredoveku viedla cez vrchy z Poľska ku rieke Kysuca. Trasa cesty bola: Vreščovka - Drobiška - Drahošanka - Kysuca.
Dodnes poznať cestu po ktorej sa premávalo na konských vozoch. Snáď najviac pribudlo obyvateľstva r. 1214, keď Strednú Európu rabovali Tatári. Obyvateľstvo pred nimi uteká do hustých hôr hľadať útočište. Vpád Tatárov znamenal ďalekosiahle následky pre ich ďalší hospodársky a spoločenský vývin. Ničenie bolo mečom a ohňom. Najväčší vplyv na vývoj jednotlivých usadlostí v tomto prostredí má Žilina. K nej patrilo aj Krásno, ktoré sa v listinách spomína už v r.1325 ako Krásna. Žilinský richtár Ján Petzold najprv Krásno dostal do dedičného nájmu a v r.1361 kráľ Ľudovít Veľký dáva ho dedičnému žilinskému richtárovi do vlastníctva. V týchto časoch do Krásna patril skoro celý bývalý Čadčiansky okres. Po Lieskovci Krásno bolo poslednou osadou na severe a už v r. 1417 sa rozprestieralo až na hranice štátu. Medzi iným sa spomína i Yauofa (strom - javor) Ani v tejto listine ani v listinách z r. 1387 a 1325 sa na celých horných Kysuciach výslovne nespomína ani jedna dedina. Zrejme tu vtedy boli iba rozptýlené lazy. Záznamy z mnohých prameňov hovoria, že od r.1364 bol čulý obchodný ruch na ceste smerom zo Žiliny do Tešína. Koncom 14. st. remeselná výroba a obchod neboli prameňom podnikania žilinských mešťanov, ale mnohí z nich svoje majetky získavali zakladaním nových osád, dedín, čo im umožňovalo obsadzovať úrad richtára, čiže fojta a pre lepšie ovládanie novozaložených osád prenášali zvyklosti svojho materinského mesta. Je veľmi pravdepodobné, že začiatkom 15. storočia vzniká osada Gábor, ktorú pomenoval sám zakladateľ podľa svojho mena.
