Kysuce ležia v severozápadnej časti Slovenska, hraničia s Poľskou a Českou republikou. Územie Kysúc sa z väčšej časti rozprestiera v povodí rieky Kysuce. Viac ako polovice územia zaberajú lesy, prevažne ihličnaté.

Rímsky vplyv až do r. 400 n. l..
Rimania robili výpady za hranice so zbraňou v ruke a podmaňovali si vzdelané i nevzdelané národy. V tom období vznikali obchodné cesty, ktoré viedli cez Jablunkovský priesmyk dolinou Kysuce a smerovali ďalej na juh. Dolina Kysuce bola pokrytá pralesmi - hvozdmi. Cesta viedla okolo Kysuce. Po tejto ceste sa dopravovala surovina - jantár, ktorú získavali na brehoch  Baltického mora a spracovávali v juhovýchod. a južnej Európe. Obchodný ruch bol veľký.

Oščadnica patrí medzi najväčšie obec na Kysuciach, pretože z jej ústredia sa domy rozliehajú do niekoľkých dolín i na strmé úbočia Slovenských Beskýd. Leží na ľavom brehu Kysuce. Vinie sa hore dolinou 13 km dlhou okolo potoka Oščadničianky.
Rozloha obce je 59 km². Má 22 osád.

Podobne ako na celých Kysuciach, aj oščadnický kroj je jednoduchý, takmer bez ozdôb.
Mužský kroj pozostával z typického okrúhleho čierneho klobúka, plátenej košele so širokými rukávmi, bez goliera a vlašských súkenných nohavíc so šnúrkami. Košeľa sa na hrdle viazala úzkou červenou stužkou, v dobe smútku zelenou alebo modrou. Na nohy sa miesto onúc naťahovali valašské kopytá a na ne sa obúvali krpce, pripevnené remienkami. Cez plecia nosili chlapi prehodenú huňu, ktorej zošité rukávy slúžili ako vrecká. V zimnom období sa pod huňu obliekal kožuch z ovčej kože.
Ženský kroj sa skladal z plátenej košele zvanej „rubač“ ,pripevnenej na telo tkanicou (“ramioňčkom“). Na rubač sa obliekal plátený, do bokov siahajúci „vršeň“, čiže „vtkač“ Ramená a paže pokrýval plátený „kabotak“ s rukávmi, pri krku zapnutý špendlíkom. Tkanicami sa na boky upevňovali dve sukne: “spodnik“ (5 m plátna) a „sukňa“ ušitá z 8 m vzorkovanej látky.